mirrorculture

[mirrorculture]

[mirrorculture]

Benjamin

Aura

A strange tissue of space and time

Benjamin rozoznáva autenticitu ktorú malo každé umelecké dielo do nástupu technológií reprodukcie obrazu. Unikátnost diela bola v jeho jedinečnej pozícií v mieste a v čase, ktorá sa s filmom a fotografiou stratila – aura. Fotka nemá auru ako obraz, pýta sa ale, čo ponúka namiesto nej. V galérií nás fascinuje, že sa dívame na niečo čo sa nedá zreprodukovať – obrazu sa dotýkal Rembrandt, existoval v XX. storočí, má svoje čaro a nikdy sa nebude dať ničím nahradiť ani s ním ďalej pracovať.

Surgeon vs magician

Reprodukcia umožnila tvorbu obrazov ktorých hodnota je inde než v ich unikátnosti – v ich manipulácií ktorá predtým nebola možná. To znamená nový rozvoj v umení. Autor môže mechanické reprodukcie použiť nezávisle na tom, ako ich zdroj existoval 'v realite'. Má tak novú moc nad tým, ako ich budeme vnímať.

Reprodukcia ako umenie

For Benjamin, the aura is dead and it exists in an improbable and mystical space. But in the making of our own myths therein lies an aesthetic interpretation of these reproducible images; there is a temporal world that is there for you, where you do not truly participate. 

Film vytvára niečo unikátne a jedinečné práve využitím moci reprodukcie. Pohľad kamery, strih, hudba a filmové techniky dokážu stvoriť “vlastný mýtus” estetickou interpretáciou a vzniká tak akoby nová aura, jedinečná pre dané dielo (ale s reprodukovanými obrazmi).

Známy je priekopnícky film Meshes of the afternoon ktorý je jedným z najstarších príkladov ako usporiadaním vlastného pohľadu na určité miesto, čas, udalosť, vznikne nový svet z rúk manipulátora obrazov.

Teraz máme ale ďalší problém čo sa týka rozšírenia technológií medzi ľudí – vzniká množstvo pseudoumenia alebo iného obsahu na internete s nízkou kvalitou.

Fotografia ako manipulácia

Technológie reprodukcie sa využívajú aj na menej prospešné účely než dokumentácia a umenie. Dnes sú už všeobecne známe manipulácie obrazom v médiach a vo vede, kedy aj 'verné' zachytenie reality fotografiou môže byť prezentované tak aby ju skreslili. 

Zvlášť temné je obdobie kolonizácie a dokumentovanie pôvodných obyvateľov alebo rôznych rás. Nový rozmer týchto desinformačných využití obrazu je digitálna úprava fotiek kvôli ktorým sa rozširujú fake news.

[mirrorculture]

Moc a videnie

Ako príklad toho, keď naše videnie ovplyvňuje chovanie mi napadol vzťah moci a náslia – ako sme schopní/nechopní ubližovať niekomu alebo niečomu na základe toho ako vyzerá.

V seriáli Black Mirror sa jedna epizóda odohráva vo svete, ktorý je zamorený epidémiou genetickej poruchy ktorá spôsobuje, že ňou postihnutí ľudia sa zmenia na nepričetné príšery, až zvieratá. Na tie je nasadená armádna jednotka ktorá ich má zabíjať a ochraňovať tak zdravú populáciu. Jej členom je hlavný hrdina ktorý sa nakoniec dozvie, že mu bola do mozgu implantovaná technológia, vďaka ktorej sa mení to čo vníma. V skutočnosti boli príšery normálni ľudia, on ich ale videl ako neľudí a ľahšie sa mu tak zabíjalo.

To ma priviedlo k problému krutosti so zvieratami – niektoré zvieratá sú pre nás menej roztomilé než iné a podľa toho ich chováme na živočíšne produkty alebo pre spoločnosť. Vplyv tu má aj kultúra a tradície, ale napríklad na sociálnych médiach sa môžeme stretnúť s videami s mláďatkom kravy alebo prasiatka ktoré je príliš zlaté na to, aby ho niekto dokázal zabiť a zjesť. Zajačiky alebo škrečky sú príliš pekné na mäso, sliepky nám nie sú až tak sympatické a máme menšie zábrany sa prizerať ich ubližovaniu.

[mirrorculture]

Berger

Žena

Žena sa narodí do sveta kde väčšinou vládne male gaze a musí sa na to odmalička adaptovať. 

Berger: Žena nikdy nie je sama, vždy ju sprevádza obraz jej samotnej. 

Ako odev ktorý určuje, ako sa máme k nej chovať, a ktorý si nikdy nemôže vyzliecť. 

V spoločnosti ju obkolesuje jej vlastná prítomnosť a cíti ju ako niečo čo musí sama sledovať a pozorovať vonkajším pohľadom. Je divák seba samej.

Bez toho aby konala, pôsobí svojim obrazom.

Olejové maľby

Berger: Musíme rozlišovať konvenčné a výnimočné olejomaľby. Táto technika sa typicky používala na špeciálny účel – dokázala zachytiť materiálnosť (hmotnosť) a s ňou spojené dobové hodnoty.

Ľudia – zobrazení z intímneho pohľadu, ale nezaujatí a nedosiahnuteľní

Predmety – konkrétne “symboly” bohatstva, moci, kolonizácie

Budovy – majetok

Zvieratá – nábytok

Mýtické postavy – vyprázdnené, potvrdzujú cnosti aristokratov a podporujú ich falošnú vieru v to, že každý človek má čo si zaslúži, a teda že bohatí ľudia sú viac “noble”.

telo vs duša – pokusy o zachytenie niečoho nemateriálneho nefungujú

what money can buy

an advertisement for the sitter's good fortune = heartless

Výnimočné diela (ktoré sa dnes prezentujú ako reprezentatívne pre olejomaľbu) : Rembrandt na konci života tuto tradíciu prevrátil a oddelil sa od nej.

Deje sa toto i dnes v súčasnom umení? /post moderna, post internet, vaporwave

'Before John Berger manages to interpose himself again between us and the visible meaning of a good picture' LOL???

PUBLICITY

Reklama živí náš sen o tom čo by sme mohli byť, a závidíme tomuto budúcemu ja.

Reklama môže predávať jedine minulosťou – vďaka tomu čo už vieme si môžeme predstaviť budúcnosť. Its confidence relies on tradition.

Reklamy sú len vo svete pracujúcej vrstvy, pretože oni veria že keď si vec kúpia, transformujú svoj život.

Veria vo vlastnú slobodu tým že si môžu vybrať výrobok a nahradzujú si tak nedostatky demokracie a útlak kapitalismu.

abusing the glamorous daydream of a powerless individual

spending power = sexual power

celebration of private property

nákup ako 'revolúcia'

Cieľ / moc reklamy – závisť.

Glamour – hodnota vytvorená spoločnosťou, bez pohľadu (a závisti) ostatných by neexistovala.

Olejomaľby sú obdoba reklamy – rovnakým vizuálnym jazykom vyjadrujú, že ste to čo máte.

Používajú rovnaké symboly:

Príroda – nevinnosť

Dôraz na materiál – luxus (farebná fotografia)

Postoje a gestá žien a mužov

More – nový život

Diaľka – tajomno

Alkohol – úspech

Citovanie starých malieb ukazuje že marketing dávno pochopil ich význam. Tým, že zámerne využíva “kultúrne dedičstvo” si ale protirečí, pretože spája bohatstvo s duchovnými hodnotami.

[mirrorculture]

Beletrii (klasickej literatúre) sa nie vždy dostáva zaslúženého grafického spracovania, pričom sú to umelecké diela takže ich vizuál môže byť ichdôležitou súčasťou. V tomto žánri sa ale v poslednej dobe grafika zlepšuje a objavujú sa reedície klasických diel s dôrazom na kvalitné písma a design.

[mirrorculture]

Učebnice s designom

[mirrorculture]

Učebnice sú pre mňa samostatná kapitola v grafickom designe, i keď som sa nikdy nedostala k tomu ich systematicky študovať, zaujíma ma ako sa dostávajú do svojej podoby.

Myslím si že je veľká škoda, že z toho čo som videla neamjú vlastne žiaden design, dokonca svojím vizuálom možno až škodia tým že urážajú deti nepremyslenosťou a infantilnými farbami a podporujú v nich vizuálnu negramotnosť.

Spojiť vzdelávanie s grafikým designom je podľa mňa obrovská príležitosť a výzva. Je mi ale jasné že za procesom ich tvorby stojí mnoho rôznych finančných alebo byrokratických obmedzení, ale myslím si že investovať do učebníc by stálo za to.

[mirrorculture]

Knižky poézie je ťažké porovnávať medzi sebou, ich obálka sa musí viazať na výraz ich autora. I tu som si ale všimla trend, o ktorom hovorí aj vlogerka itsdivya : minimalistická kresba na jednofarebnom pozadí s celkom náhodne rozmiestneným textom v serife, mínuskách alebo ručne písaným, čo ako celkom pôsobí veľmi jemne a krehko.

To sa k daným básňam môže hodiť, ale myslím že sa tu dá začať cítiť jednotvárnosť.

[mirrorculture]

Knihy o histórií majú podobne ako populárne vedecké knižky často vycentrovaný serif text názvu, oproti nim ale viac používajú fotografiu v pozadí. Dajú sa medzi nimi samozrejme nájsť designy ktoré nikoho neurazia, ale myslím si že téma dejín má v sebe toľko príbehov, že obálky historických kníh majú potenciál vyniknúť oveľa viac. 

Na pár príkladoch chcem ukázať, že knihy o histórií podľa mňa ponúkajú takmer rovnako široké možnosti ako fikcia a páči sa mi, keď sa pojmú viac imaginatívne alebo abstraktne.

[mirrorculture]

Z žánrov u ktorých ukazujem zvyky pri návrhu obálky knihy som vybrala  podľa môjho názoru lepšie prevedené príklady. 

Témy – meditácia, fantasy, lettering, self–help, veda

[mirrorculture]

Púšťať sa do vizuálneho štýlu (populárne) vedeckej literatúry je asi citlivé, ale každý si pri kupovaní knižky o biológií alebo neurológií všimne častý serif font na svetlom pozadí s jednoduchou ilustráciou. Viem že táto literatúra má odzrkadľovať vedecký odosobnený prístup, je ale toto jediný spôsob?

Na druhej strane treba povedať že táto schématická cesta je stále lepšia než neúspešné pokusy o originálne grafické riešenia, tie by podľa mňa mohli kvôli napr. finančným alebo iným obmedzeniam dopadnúť horšie.

[mirrorculture]

Tu asi nikto nevidí nič nové, boom ručne písaných hesiel vidíme v obchodoch, kaviarňach alebo home decore. Nepátrala som odkiaľ pochádza tento tred písať citáty vycentrovane a v čo najviac fontoch, ale z nejakého dôvodu to funguje. Myslím si že ak sú tieto nápisy remeselne kvalitné, môže mať text úplne inú silu, ale bohužiaľ sa (možno práve obľúbenosťou) väčšinou zdegradovali na lacné gýče.

[mirrorculture]

Fantasy obálky kníh sú si výrazne podobné, čo ma mrzí. Hlavne čo sa týka fontov a farieb, mi oddelenia fantasy v kníhkupectvávh pripadajú veľmi jednoliate. Je jasné, že a veľa z týchto príbehov odohráva v esteticky podobných svetoch, ale nechce sa mi veriť že by nemohli byť rozmanitejšie. Na druhej strane myslím že kultové série ako Hra o tróny, Zaklínač a pod. majú obálky dosť osobité a očividne prepracovanejšie, takže určite sa na obálkach odzrkadľuje i literárna hodnota. Každopádne je mi ľúto, že práve v žánri ktorého základom je doslova fantázia, máme takto generické vizuály.

[mirrorculture]

Je určite pochopiteľné, že na knižkach o meditácií a sústredení sa používajú prírodné obrazy a mäkké modré odtiene. Nemám nič proti tejto estetike, u ktorej záleží skôr na prevedení než na nápade – tu máme napríklad pekne výtvarne spracovaný jednoduchý motív hojdačky na oblaku – ale príde mi škoda obmedzovať tento žáner na obrazy oblohy či vody s decentným fontom. Myslím si že vizuálne vyvolať pocit pokoja a sústredenia sa dá docieliť premyslenou kompozícou a harmonickými farbami. Prečo by sme sa mali zastavovať na stereotypnej predstave o “svete” meditácie ktorá môže niekoho dokonca odradiť ak pôsobí príliš fanaticky alebo emocionálne.

[mirrorculture]

Žltá v kombinácií s motivačnou literatúrou na mňa pôsobí naivne až infantilne a automaticky zaradzuje knihu medzi zbytočné. Možno mám predsudky, ale prvoplánové spojenie žltej farby s pozitívnym myslením mi napovedá že i samotná kniha pre mňa nebude užitočná, pretože sa pohybuje v stereotypoch. Tieto slniečkové obálky akoby zjednodušovali svet a tiež mám pocit že trochu urážajú inteligenciu čitateľov. Na druhej strane je otázka, či tento design nezodpovedá žánru práve kvôli veciam ktoré mi vadia, pretože ľudia ktorí veria že riešiť veľké témy ako šťastie, osvietenie, pravda, úspech atď skrz motivačnú knižku je dobrý nápad, možno žltú ocenia.