statnicegd

[statnicegd]

B_08_Dizajn, globalizácia, nacionalizmus

[statnicegd]

B_07_Dizajn a trvalo udržateľný rozvoj

Súčasné eko výzvy pre dizajn; trvalo udržateľné dizajnérske stratégie; spôsoby a prostriedky zmeny sociálnych a eko podmienok prostredníctvom dizajnu; dizajn usilujúci o sociálnu zmenu (W.McDonough a M.Braungart, V.Papanek)

William McDonough a Michael Braungart

Question of design (esej)

Autori v úvode hovoria o negatívnych dopadoch priemyselnej revolúcie. Čo bol spočiatku optimizmus - viera v slobodného človeka, pre ktorého budú pracovať stroje, a rovnosť, či materiálny dostatok - sa zmenil na pesimizmus - Znečistenie živ.prostredia, gigantické množstvá odpadu, nebezpečné materiály....)

Nástup technológií a vízia rovnosti - to môže znamenať aj automobil Model T Henryho Forda. Jednoduchý a žiadaný produkt, ktorý si môže dovoliť každý. Vyrobiteľný ľahko a rýchlo. Skoré obdobie kapitalizmu počítalo s nevyčerpateľnými zdrojmi. Ľudia verili v kolobeh - Matku Zem, ktorá sa sama obnoví. Moderný priemysel, napriek poznatkom o znečistení, mení staré pravidlá len veľmi ťažko. 

Pozitívne zmeny priem. rev.:vyšší štandard bývania,  vzdelanie, elektirfikácia, sociálne zmeny, komunikácia, produktivita poľnohosp.....

Hovoria, že celý systém je zle navrhnutý (neg. vplyvy sú výsledkom zastaralého neinteligentného dizajnu...), Industriálna stratégia potrebuje nový “dizajn” - zmenu.

Cradle to Cradle (kniha) Od kolísky ku kolíske

Návrh autorov, aby sme hľadali inšpiráciu v prírode, ktorá sa dokáže regenerovať sama. Priem.revolúcia síce priniesla vyšší štandard, ale ničí len planétu. Mali by sme vyrábať produkty, ktoré majú vyššiu životnosť, alebo také, ktoré sa dajú recyklovať. Často je ešte stále problémom ekonomika, a lobbing korporácií a firiem, ktoré smerujú životné prostredie heslom “Od kolísky k hrobu”.

Victor Papanek

Design for real World, 1972

“Reklamný dizajn presvedčuje ľudí, aby si kupovali veci, ktoré nepotrebujú, za peniaze, ktoré nemajú, aby zapôsobili na iných, ktorých to nezaujíma.”

Hlavná Idea Papanka / motivácia: Papanek najskôr pracoval ako produktový dizajnér, vďaka čomu získal potrebné znalosti a nadobudol presvedčenie, že dizajnér je spoluzodpovedný za ekológiu i sociálnu situáciu vo svete. V tej dobe bol dizajn chápaný (ešte stále väčšinovo aj je) ako niečo, čo je určené pre bohatých ľudí a pre “moderný svet”. Papanek, napriek ostrej kritike od kolegov dizajnérov, začal presadzovať Ekologické myšlienky v dizajne. Veril, že dizajn má viac pomáhať ako byť estetický, navyše, v tej dobe sa veľmi používal plast, plytvalo sa materiálom. Dizajnéri sa nevenovali témam znevýhodnených skupín - iba tým, ktorí si to mohli dovoliť. Nevenovali sa problémom postihnutých, ľuďom z krajín tretieho sveta a pod...

Vzor z prírody; Dizajn by si mal vziať vzor z prírody, urobiť veľa z minima zdrojov, menej konzumovať, používať veci dlhšie, recyklovať... Papanek je zakladateľ “Humanitárneho dizajnu”, veril, že aj negramotní majú mať prístup k informáciám, bol zástancom dizajnu DIY, či akéhosi “second handu/ready madeu” vecí.

Papanek, Rádio TIN CAN, rádio pre “tretí svet”:

[statnicegd]

B_06_Postmoderna, graf.dizajn a umenie

Vymedzenie pojmu postmodernizmus v grafickom dizajne, autorský a umelecký dizajn, komunikácia vs. konceptuálna funkcia vizuálnej komunikácie, graf. dizajnu v konfrontácii s gýčom a umením (R.Venturi, G. Selle, J.Freacara)

[statnicegd]

B_05 Súčasné vymedzenie dizajnu a dejín dizajnu

Definície pojmu/slova dizajn (otvorenosť/uzatvorenosť) Kritika Modernistických základov dejín dizajnu, dejiny “najlepšieho” dizajnu vs. predmety každodennej spotreby; feministická kritika dejín dizajnu (J.Walker, J.Attfield, D. Whitehouse)

John Walker; 

Definícia pojmu dizajn; Design History and the History of Design: chapt.: Defining of object of study (1989)

pýta sa, čo definuje pojem dizajn

hovorí, že hranice disciplíny sú nejasné-prekrýva viacere discipliny

treba nájsť hranice, avšak po ich zadefinovaní sa stratia vzťahy s niektorými vecami…

Dizajn spôsobuje ako pojem nejasnosti, pretože má viaceré významy:

Proces (akt navrhovania)

Výsledok procesu (dizajn, skica, model…)

Výrobok (tvar)

Celkový vzhľad (štruktura, tvar, vzbudzujuci dojem…)

Význam slova dizajn počas histórie - designio - kresliť / konceptualizačná fáza - predchádzala tvorbe obrazov a sôch) - “dizajn” vznikol počas priem. revolúcie - ako disciplína, ktorá propagovala produkty, full time aktivita, manufaktura (dizajner nevyrobil produkt ktory navrhol) - Následne dizajn definoval BAUHAUS (dizajn ako tvorca, ktorý vymyslí aj vyrobí), dizajn ako všeobijímajúca, komplexná disciplína, ktorá mala ovplyvniť spolunažívanie ľudí. - Atribút pre dekoráciu a dekadenciu - v 80-tych rokoch, kladeny doraz na mena dizajnerov. - v sucasnosti chapeme dizajn ako vsetko predosle, a mozno aj nove presahy…

Obchádzané témy v histórii dizajnu: - Feministické témy (ženské autorky, móda, a pod.) - nebezpečné témy - zbrane a pod. - Inžinierstvo a technika - na výstavách sa nezobrazujú konštrukcie ale iba povrch, obal, dekorácia a pod.

Walker hovorí, že dizajn je na pomedzí umenia a priemyslu, k dizajnovaniu - procesu ako takému - sú potrebné rôzne pohľady, sociológia, antropológia… Rôznorodosť pohľadov môže navodiť zmätok, no napriek tomu vidí cestu dizajnu v tíme rôznych pohľadov na jeden problém

Interdisciplinárna perspektíva: 1. interdisciplinárna medzi umením, remeslom, technológiou atď 2. ergonómiou, sociológiou, psychológiou… (Nie je potrebné čítať, iba info doplňujúca: Štúdium inej oblasti, môže byť pre dizajnéra problematický (napr. ekonomika) preotže dizajnér nedokáže okrem svojho odboru byť naplno aj ekonómom. Zástancovia multidisc. pristupu sa domnievaju, ze čim väčšia je pluralita perspektív, tým je to lepšie, ale zároveň to ignoruje zásadné ideologické rozdiely - a ich zosúladenie.Kritici pluralizmu tvrdia, že vúčšia kumulácia rôznych pohladov bude mať tendenciu produkovať relativistický zmätok, diskriminácia je zásadná. Je nebezpečenstvo, že historia dizajnu by trpela vedeckým eklekticizmom a stala by sa nesúvislou zlátaninou…. Mladá disciplína by sa mohla stratiť medzi tisíckami tém. Zachrániť ho môže akademizmus s tým, že dizajn definuje ako empirický a funkcionalistický. Najlepšie ako ťažiť z multidisciplinarity je vytváranie tímov z vedcov z rôznych odbodov a spoločné pracovanie na témach…)

Medzi vtedajšími historikmi dizajnu zaznieval názor, že dizajn je definícia najmä pre modernú dobu a človeka - je spojený s masovou kultúrou, konzumnou spoločnosťou.  Existujú mnohí odporcovia - Najmä Victor Papanek, ktory ako vizionar predpokladal ekologicky dizajn a krizu uz v roku 1972. “Všetci ľudia sú dizajnéri” - ako hovorí Papanek, prakticky všetko čo robíme je dizajn - dizajn je plánovanie akéhokoľvek aktu. Dizajn nie je iba záležitosťou krajín “prvého sveta” a už vôbec nie záležitosťou bohatých.

Denise Whitehouse

Stav dizajnovej histórie ako vedného odboru

Kritika: Produkty zaraďované do dejín dizajnu nie sú posudzované z hľadiska používanosti

História dizajnu ako odbor je tu iba 40 rokov

Dizajnovú históriu je potrebné oddeliť od dejín umenia, architektúry ako samostatnú disciplínu

Dejiny zaznamenávajú len produkty z odstupu času javiace sa ako nezabudnuteľné (medzi ľuďmi však neznáme) a veci, ktoré si ľudia pamätajú nie sú v dejinách gd zaradené (tzv. Supernormal produkty)

Konfrontácia s modernistickou ideou dobrého dizajnu

Neexistuje dobrý dizajn pre každého - závisí od osobných zvyklostí!

Neexistuje jedna univerzálna história dizajnu

Kritika akademických dejín dizajnu, patriarchálnu predstavu, prvý svet, chýba sociálny kontext!

Dejiny sú ako poskladaný, vystavaný príbeh do určitej miery vymyslený!!!

Potrebujeme komplexnú definíciu rôznych pohľadov (nacionálne / menšiny / bežných ľudí / … Súčasný pohľad je iba z pohľadu grafického dizajnu. - História je subjektívna…

Prečo vznikli dejiny iba 40 rokov dozadu? Ich vznik bol v 70-80tych rokoch podmieneny zmenou dynamickej kultury a ekonomickej zmeny, ktora vyvolala intelektuálny záujem o dizajn…ako o spôsob kultúrnej a ekonomickej produkcie a vytvorila zvýšený dopyt po kvalifikovaných dizajneroch / a novych špecializáciách.

Dilnot (1984) tvrdí že povojnový nárast kapitalizmu (popkultura, masmedia, spotreba) boli začiatkom inštitucionalizácie d. ako 1.vznik profesionálnej praxe a 2.akademickej disciplíny - s nimi aj 3.intelektualizáciou…

Vznik diz. historie -1977/britania Spoločnosť historie dizajnu…

Walker: Hlavna hodnota dizajnovej historie je podla Walkera prehlbenie a posilnenie pisomnosti historie dizjnu a hra dolezitu rolu v dizajne (1989)

Judy Attfield

(Form female follows function male - Forma žien nasleduje funkciu mužov)

Kritika dizajnu ako “mužskej domény” ako jediného pohľadu

stereotypy - Reklama je stereotyp…. - ženy môžu priniesť nový pohľad - muž - verejné a funkčné / žena - domáce s súkromné

Ženy - prikladá sa im oblasť módy, kuchyne - často sa ostávajú v anonymite (napr. Charles a Ray Eamsovci - boli si rovnocenní dizajnéri, ale história i spoločnosť chcela vidieť iba Charlesa)

Funkcia a tehnické riešenie sa pripisuje mužom - ženy majú robiť iba na forme - funkcii, textile, a pod.

 Ženy môžu byť obohatením pre svet dizajnu - vnímajú svet inak ako muži - to má byť prínosom!

Delenie v dizajne vtedy odrážal aj delenie v spoločnosti

V súčasnosti: Rodové stereotypy prestávajú byť zásadné, pohľad je mimo nich, stačí sa z nich vymaniť . Cieľové skupiny sú anonymizované - hľadanie pre nekonkrétnych ľudí - zbavenie sa tak sterotypu (??)

[statnicegd]

B_04_Súčasná pozícia graf.dizajnéra/ky

Vzťah grafického dizajnu a reklamy, graf.dizajn pre graf. dizajnerov, vizuálna komunikácia pre alternatívne kultúry a subkultúry (Katherine Mc Coy; Steven Heller)

Steven Heller

- Advertising, Mother of Graphic design, 1995 - Moderný GD začal vznikom konzumnej spoločnosti (kon.19.stor) a následne keď sa dizajnér dištancoval od “výrobku” / keď začal spochybňovať.- Zaznieva kritika, že reklamu separujeme od grafického dizajnu, reklama je však závislá na grafickom dizajne.- do 50-60tych rokov bola reklama vnímaná pozitívne.- Dizajnéri si uvedomili, že funkciou reklamy nie je tvoriť dizajn, ale predať výrobok. - napr. v 20-30 rokoch časopisy o dizajne zahŕňali veľa pozitívnych článkov o reklame.

10 - 30-te roky

Formu pre reklamu tvorili výtvarníci. Okrem formálnych ideí (napr. secesia) výtvarníci v avantgardách verili v reklamu ako v silný prostriedok na zmenu v spoločnosti, či nástroj ako svoje posolstvá mžno šíriť. Boli hrdí, že sú súčasťou reklamy - reklame nebolo čo spochybňovať. Bolo to niečo nové - nedeformované na jednosmerný účel predajnosti. Reklama navyše podporovala tento progres prichádzajúci od výtvarníkov. 1920 - vznikajú prvé manuály, dokonca Rodchenko či Lissitzki, alebo aj samotný modernizmus - priniesli návody ako robiť reklamu údernejšou, ako pracovať s typografiou a pod.

30-te roky bol dizajn prestížny, hrdý, že tvorí reklamu - bola to jedna jeho primárna funkcia. Mal svoje zásady a pod.  V čase avantgárd, moderny i socializmu tvorili formu výtvarníci - boli hrdí na toto nové médium, bolo ideálne na šírenie posolstiev. Umenie sa neskôr ale odčlenilo - reklama nepotrebovala už hlásať politické posolstvá - chcela predávať. Preto Výtvarníka postupne nahradil v reklame grafický dizajnér. Reklama v tomto zmysle teda stvorila Grafického dizajnéra (pozn. moja interpretácia) 50-te roky - nastal rozkol medzi dizajnom a reklamou (reklama začala pritvrdzovať pravidlá, začala stavať na “unikátnosti” (ktorá ale ako unikátna bola iba ponúkaná, nie skutočná…) , dizajnér - autor - umelec a pod.) Situácia US: Grafický dizajn bola forma pre predaj / reklamu. Stala sa vynaliezavou, mala spraviť produkt príťažlivý vizuálne. (na tomto podľa mňa funguje GD v US stále…) Dwigginsov manuál a kniha The Art Director at work - hovoria o vplyvoch v Americkej reklame - ktorá chce za každú cenu predávať - na základe postupov sa stala silnejšia, údernejšia… Ako teda stvorila podla Hellera reklama dizajnéra: kon 19.stor. prinieslo zvrat v chápaní predaja - začala sa formovať konzumná kultúra. Najskôr dávali formu reklame umelci. Neskôr však reklama začala sledovať vlastné záujmy - záujmy predaja - a nahradila pozíciu umelca - vytvorila pozíciu grafického dizajnéra. Ten začal dávať formu výrobkom na základe analýz trhu a pod. Z progresívneho odvetevia sa stal tzv. kultúrny priemysel/mašinéria…

Katherine McCoy

Graphic design in multicultural world - rozdiel je ilúzia

#fantasticka aura #surrealizmus #reklama stvorila dizajnera

[statnicegd]

B_03_ Etika, dizajn a spoločnosť blahobytu

Etické otázky spojené s dizajnérskou praxou; morálna záväznosť a spoločnosť blahobytu; postmoderné médiá, dobročinnosť  a pôžitky (C.Dilnot, G.Lipovetsky)

Gilles Lipovetsky

(Zdroj wiki: franc, sociológ, filozof, esejista;  Snaží se o analýzu dnešní postmoderní a hyperkonzumní společnosti; Mimo jiné tvrdí, že člověk v dnešní době prodělává antropologickou mutaci, která z něj postupně před našima očima činí tvora narcisticky, hédonisticky a individualisticky založeného. Člověk je čím dál víc zotročován svou slabou vůlí, podléhá tlaku společnosti (např. v diktátumódy) a žije povětšinou sám, protože láska k druhému člověku je pro něj nesnesitelným jařmem.i)

Súmrak Povinností - Lipovetsky hovori o transformacii morálky / etiky - motívy a podoby sú, ale sú iné ako v “starej spoločnosti”.

- Kedysi bola spoločnosť nútená k povinnosti - MUSÍŠ / nahradzuje ho CHCEŠ! - V starej spoločnosti dominoval kult povinnosti a sebaobetovania (pre štát národ krajinu...) , MUSÍŠ bolo hodnotou. 

- Nová spoločnosť je nastavená na BEZBOLESTNÚ MORÁLKU - “ako niečo nerobiť) Povinnosť je teraz spájaná s neľudskosťou, terorom, a pod. Prevažuje sloboda jednotlivca. Ľudia majú individuálne ciele.

- Šťastie v morálnej spoločnosti - dodržiavanie pravidiel / šťastie v postmorálnej spoločnosti - vlastné pravidlá...

- Prejav morálky a etiky je povrchne deklarovaný v charitatívnych a humanitárnych aktivitách.

- vzťah Človek/vec je viac ako človek/človek - Fakty sú dôležitejšie ako hodnoty - Médiá nemajú morálne povinnosti, nie sú vzdel. inštitúciou - človek sa musí spoľahnúť sám za seba. Médiá prinášajú stále väčšie množstvo rôznorodých informácií. Ako z nich vybrať?

- DOBA KONZUMU - Blahobyt je BOH a reklama je jeho prorok. - šťastie má podobu narcizmu...

Clive DILNOT

https://schizodesign.wordpress.com/2011/04/04/design-and-ethics/

10 questions in gd,

[statnicegd]

B_02 Mainstreamová kultúra a subkultúrne štýly

Kritika a obrana masovej kultúry; Problémy spojené s delením kultúry na vysokú / nízku; definícia subkultúry; špecifiká štýlu príslušníkov subkultúr; štýl ako revolta voči mainstreamu; každodenné mýty a ich “prirodzenosť” (R.Barthes, U.Eco, P. D.Hebdige)

Umberto Eco

(tal.spisovateľ, estetik, semiotik, sociolog, predst. postmoderny)

- Delí kultúru na vysokú / strednú / nízku

- Vysoká je ťažšie zrozumiteľná, ráta s mnohoznačnosťou čítania, pracuje so znakmi (Meno ruže, Foucaltovo kyvadlo / Film Pulp Fiction - Quentina Tarantina..)

- Stredná preberá nástroje vysokej kultúry a banalizuje ich, klame, sprostredkováva ich ako vysokú k.) / je bližšie k nízkej k.

- Nízka - jednoduchá, predostiera pasívne informácie, je jednoznačná, bez utajených významov, divák nemusí rozmýšľať - je pasívny

Stredná i nízka kultúra klame diváka svojou jednoznačnosťou a pasivitou, dáva mu jedinú “objektívnu pravdu”. Čím väčšiemu publiku je kultúra / dizajn / objekt / film etc. určená, tým je nižšia - masovejšia - porozumiteľná pre najširšie vrstvy obyvateľstva.  Eco hovorí, že všetko môžeme vidieť ako znak, rozprávame napr. cez svoje oblečenie, veci, ktoré vlastníme…  pozn. Postmoderna bola nástrojom dizajnérov ako vzbury, ale aj ako nástroj reklamy - čím sa stala nízkou a teda mainstreamom. Postmoderna sa objavila v literatúre, architektúre, dizajne, filmovom priemysle najvýraznejšie. Vo vizuálnej rovine je špecifická kombinovaním materiálov, prvkov, môže rozprávať príbeh či vzbudzovať emóciu. Je opakom moderny.

Dick Hebdige

- britský sociológ, teoretik médií, subkultúr… - zaoberá sa semantikou - náukou o jazykoch, význame slov či znakov, ich čítaní. - Zatiaľ čo každá subkultúra má typické znaky, ktoré sú určené na zámerné odlíšenie sa, vzdor..., Mainstream používa znaky prirodzene bez úmyselného štylizovania - je to hlavný smer. Často preberá prvky zo subkultúr po istom časovom horizonte, keď sa zo subkultúry stáva prirodzená vec a prestáva vzbudzovať kontroverziu. (viď punk, hip-hop, grunge, hippies etc). Predstavitelia Mainstreamu - nenosia napr. batikované triká ako čosi odlišné. Roztrhané gate tiež už nie sú známkou punku ale mainstreamu…

- Subkultúra znamená používanie znakov v kolektívnej alebo individuálnej identite, ktorý dáva hodnotu iba ich ideológii. - V grafickom dizajne / dizajne je najznámejšia technika Bricolage  (tvorba dekonštrukciou, DIY, tvorba nových významov) - používali ju disidenti, punk, etc., je to kutilská technika…) - Fenomén 20 stor - Mainstream pohlcuje a inšpiruje sa v subkultúrach.

Roland Barthes (1945 - 56)

- Čo je to mytológia? - Veda o mýtoch, súbor príbehov, skúma vnútorné vzťahy. Mýtus ako taký funguje na princípe vopred daných odpovedí bez kladenia otázok. V mýte žije človek v neproblematickom svete - niet tu miesto pre individualistov. Mýtus zväzuje do súvislosti rôzne významové roviny. Zámery mýtu na prvý pohľad nie sú “skryté”. Dostávajú prirodzený charakter.V recipientovi vytvárajú dojem, že tu niet žiadnej deformácie. Mýtus sa javí ako pravdivý, vyhýba sa priamej lži ale ani neprizná pravdu. (napr. Hračky - sú zmenšeninami reálnych predmetov (vo väčšine). Majú pripraviť deti na život konzumenta. Zároveň však nehovoria o tom ako o probléme, nehovoria, že nerozvíjajú predstavivosť, sú z plastov, atď…- Pre Barthesa je napr. realistickejšia poézia (pretože nehovorí o jednom výklade) zatiaľ čo mýtus je formalistický…)-  

Existuju tri typy citania mytu. 

1. Bez dvojznacnosti. Hracky su prikladom zmensenych realnych veci, ktore pripravuju deti na konumny sposob zivota 

2.ak oddelim zmysel od formy, je to alibi kaptalizmu (?) 

3.ak citam nerozlucne zmysel a formu, tak hracky su samotnou pritomnostou kapitalizmu...

[statnicegd]

B_01_”Klasická” kritika komoditnej kultúry a vymedzenie modernizmu v dizajne

Kritika ideológie kultúrneho priemyslu; modus bytia vs. modus vlastnenia, aktivita a pasivita v komoditnej kultúre, teoretická charakteristika modernizmu v diz. /// T.Adorno, M.Horkheimer, E.Fromm, P. Greenhalgh 

Kritika ideo kult priemyslu: autori 

Theodore Adorno, Max Horkheimer: Dialektika Osvícenství, 1944:

- neomarxista, podoba kultúry podľa neho uchováva ideológiu

- kult. priemysel produkuje štandardizované výrobky - unifikácia = lož

- kultúra = priemysel a médiá = obchod - Avantgarda = jediná únosná forma produkcie - nie je masovo ovplyvniteľná, protiklad ku kult priemyslu (moja pozn.: teraz? - existuje aj avantgarda aj unifikacia??) - Reprodukcia postupov - účasť miliónov ľudí v kult. priemysle si vynútila reprodukovať postupy = produkcia štandardizovaného tovaru, stále opakovať to isté - témy, postavy, vznik klišé

Konzumovanie kult. preimyslu a jeho produktov vypĺňa voľný čas

Kultúrny priemysel nenúti ľudí k aktivite ale k pasivite

- schematizmus - diela sú rovnaké, menia sa len detaily (vyššie reprodukcia postupov (*moja pozn. - rovnako je to latentne u reklamnych agentur - existuju navody pre dizajnerov v reklame, ako bude vysledny produkt úspešný...) - Iluzórna rozdielnosť produktov: falošná identita obecného a zvláštneho, všetka masová kultúra je identická (prefabrikovaná mriežka) - diferenciácia len označkovaním konzumentov (pre každého treba mať niečo aby nikto nemohol uniknúť) - propagácia falošných rozdielov - produkty vyzerajú vo výsledku rovnako, líšia sa len detailom - cyklicky sa vracia rovnaké (hviezdy, šlágre etc.) - film aj hudba sú predvídateľné (filmové klišé, ktoré robí diváka pasívnym) “Film podobajúci sa na realitu pochováva predstavivosť”

Násilné plnenie “jednoty štýlu”. Pritom veľkí umelci neboli tí, kto sa ho striktne držali / porušovali ho, modifikovali / - používali ho iba ako pancier, ktorý ich chránil, držali sa skôr logiky veci... ideológia legitimizmu - obchod, brak, kino, rozhlas, tv... Systematizmus je výsmešným naplnením sna o gesamkunstwerk (kompletné dielo) - kapitál = kultúrny pokrok (kultúra je iba obchod) - to čo nie je predajné sa javí ako zbytočné...  - možnosť prežiť len keď sa začleníte - systém kultúrneho priemyslu pochádza z liberálnych krajín, pokrok pramení z obecných zákonov kapitálu...

Erich Fromm; nem.; Mít, nebo být?

Osvícenství jako masový podvod, Kulturní průmysl:

- štýl umelca - pre výtvarníka je to niečo ako pancier, avšak nedrží sa ho dogmaticky. Porušuje ho. // - zatiaľ čo v kultúrnom priemysle je “štýl” ako estetický ekvivalent “moci/slávy/panstva?”

- Štýl = negatívna pravda

- V umeleckom diele je jeho štýl “prísľubom”

- Kultúra mala byť niečo iné ako práca - ilúzia

- Liberalizmus v kultúrnom priemysle predstavuje strnulosť štýlu, ilúzia voľnosti, rozdieľnosť, ktorá je registrovaná ako rozdielna - je automaticky začlenená do “kultúrneho priemyslu”

- Vo chvíli, keď bola kultúra adminirovaná / klasifikovaná - všetky odbory duchovnej kultúry podrobuje jedinému účelu - oddychu po práci. Kultúrny priemysel je štýlom liberalizmu. V skutočnom svete výtvarného umenia znamená “mať štýl” - pancier.

- Liberálny trh umožňuje zdatnému človeku na prvý pohľad otvorenú cestu - môže priniesť “novú odlišnosť” a pod.

Paul Greenhalgh;  Úvod do moderny v dizajne (1990)

- s časovým odstupom môžeme vnímať podľa Greenhalgha v moderne dve fázy.

Priekopnícku (pioneer): 1929-33

International style: (1930 - 

Pioneer (1) - individuality, hnutia, ktoré chceli nájsť vhodný štýl pre 20. stor. Toto hľadanie malo súvis aj s 1.sv.vojnou, priemyslom, pocitom odcudzenia v spoločnosti... Holistický (celkový) pohľad na svet, absolutistický charakter (”nie je treba mať viac štýlov, stačí jeden, ten správny”).

International style (2) - nemecký imprort do Švajčiarska a odtiaľ aj do iných krajín. Striktný súbor pravidiel typografie a gd.

Cieľom Moderného hnutia bolo prelomiť baréry medzi dizajnom, technikou a spoločnosťou, aby bolo možné vyrábať dizajn najvyššej vizuálnej aj praktickej kvality pre masy a populáciu. Odstránenie rozličnej ľudskej skúsenosti. Dizajn bol stvorený ako zbraň, s ktorou bolo možné bojovať proti odcudzeniam v modernej mestskej spoločnosti. Bol vytvorený, aby sa stal politickou aktivitou, na dosiahnutie spoločnej všeobijímajúcej morálky. Dizajnom sú ľudia obklopení neustále - mohol sa tak stať politickým nástrojom.

12 (spoločných) ideí modernizmu: 

odstránenie rozčlenenia: medzinárodnosť + univerzálnosť = rovnosť medzi triedami, internacionalizmus. Nacionalizmus = falošná viera.

sociálna morálka

pravda - objekty musia byť pravdivé, ornament a dekorativizmus je umelo priradený prvok ku konštrukcii - maskuje skutočné tvary. dekorácia = ilúzia = lož. 

Totálne umelecké dielo - Gesamtkunstwerk - umenia si musia byť rovné - koniec privilegizovan��ch umení! Modernizmus hlása rovnocennosť (architektúra, maľba, dizajn...

Technológia - modernisti chceli masovú výrobu, nechceli však imitáciu predmetov ako tomu bolo doposiaľ. Priznanie materiálov, neimitovať ornament, atď. 

Funkcia - Dizajn odzrkadľoval základnú funkciu predmetov, ich vnútornú štruktúru, nič viac.

Pokrok 

Anti-historizmus - Antidekorácia; zbavenie sa histórie, ornamentov

Abstrakcia - platón---krása čistých tvarov je absolútna., 

Medzinárodnosť a univerzálnosť - internacionalizmus/univerzalita - búranie hraníc medzi disciplínami, konzumantami boj proti nacionalizmu, ktorý spôsobuje vojny. Prvé prišlo s “univerzalnym jazykom” Art Nouveau, ktoré použilo prírodu. Modernisti použili abstrakciu - zbavili sa symbolov!

Pretváranie - Myšlienka, že dizajn mení vedomie človeka - dizajn ako zlepšovateľ sociálnych pomerov, Dizajn ako zbraň - dokáže presadiť názory a politickú moc.

Teológia - Dizajn ako spôsob videnia života, až spirituálny pohľad.

#;

[statnicegd]

15_a_Súčasnosť a perspektívy grafického dizajnu

Najvážnejšie problémy súč. dizajnu. Možnosti ich riešenia. Výhľad do budúcnosti dizajnu.

V súčasnosti je dizajn zasadený do globalizovaného kontextu, kde pre korporácie vytvárajú reklamné agentúry celosvetovo efektívne kampane,  a dizajnéri majú privilégiá slobodných profesionálov, ktorí sú poučení z postmoderny i moderny, a vytvárajú vlastné projekty, pracujú s gridom a zároveň s popkultúrou.

Objavili sa nové úlohy, ktoré sú neustále v procese objavovania, jedná sa najmä o webdizajn a jeho budúcnosť, či interaktivita a pod. Webdizajn - V súčasnosti sa polemizuje, či je to samostatná disciplína, alebo súčasť grafického dizajnu. A čo sa stane v budúcnosti? Na jednej strane sa môže odčleniť, pod neschopnosťou dizajnérov zvládnuť technológie alebo naopak naplno splynúť do komplxného média, keď budú pre grafických dizajnérov vyvinuté vhodné nástroje, ktoré im umožnia vytvárať vizuálne weby bez potreby programátora. Čo znamená, že software bude neviditeľný - rovnako ako neviditeľné je vnútro počítača. Čo ďalej znamená, že vývojári budú síce pre dizajnérov vytvárať aplikácie, ale budú to nástroje na výrobu aplikácií a nie samotné aplikácie...

Viral Advertising - Sociálne siete a mail.komunikácia sa stali bežnou súčasťou života, z čoho nebývalo premyslenými trikmi ťaží reklamná stratégia - používa vytvorené komunity a prostredníctvom nich šíri svoje predajné posolstvá (napr. v e-maily, spam) - viac statická. Okrem virálu cez mail existuje aj virál cez sociálne siete a platený sponzoring, keď opäť využíva komunity, ale sociálne a využíva zákazníkov, aby sami šírili reklamu - tak, že ju vytvorí príťažlivú, vtipnú a pod. natoľko, aby sa s ňou ľudia chceli podeliť tým, že je “zdieľajú”... Reklama zároveň využíva prostriedky, ktoré patrili kedysi ku undergroundu a boju proti štýlu, či boli narážkou na vypatlanosť reklám. To sú mémy alebo aj hashtagy, ktoré začali na komunikáciu používať ako jedni z prvých Occupy.

Teda sociálne siete sú zvláštnym prostredím, kde sa mieša socializácia, reklama a vzbura proti nej. Komunity ľudí (či už virtuálne alebo reálne) jednoducho nedokážu vidieť s nadhľadom, napriek tomu, že existuje toľko informácií. Demokracia ako taká už dávno neexistuje, virtuálne sociálne siete túto skutočnosť len ukazujú pre sociológiu a antropológiu omnoho jasnejšie.

Motion Grafika - kombinuje znalosti GD a animácie, softwareové znalosti, typografiu, kompozíciu atď. Je vytváraná pre weby, TV, filmy, klipy... - Termín poznáme z 90-tych rokov, najznámejším a najprogrsívnejším médiom ktoré sa nebálo experimentovať bola MTV a hudobný priemysel. Začiatky však poznáme už z 50-60-tych rokov - filmové titulky Saula Bass - v modernistickom internacionálnom štýle s US nádychom.

Type design a typografia v súčasnosti ťaží typografia zo zásad modernizmu využívajúc postmodernu, čitateľnosť je dôležitá, ale nie je sterilná a jednotná. Type design tiaž zasiahla vlna amaterizmu vo forme písiem, ktoré nie sú kvalitné, avšak písmoví dizajnéri, ktorí produkujú kvalitu si našli svoje miesto. 

Ilustrácia - v moderne považovaná za sentiment, v postmoderne snovuvzkriesená popartom, komixom a manga. Keď však postmoderna v pravom slova zmysle opadla, teda v období nového tisícročia, a zrodu praktického minimalizmu sa opäť ilustrácia z GD vytratila, marginalizovala, stala sa väčšmi voľnou disciplínou. Ilustrácia ale v najbližších rokoch, rovnako ako emócia, môže v grafickom dizajne nájsť svoje miesto. Najmä v dizajne, ktorý sprostredkúva emóciu - kniha, hudba, a pod. (btw. Ilustráciou môže byť myslená aj abstrakcia...) DIY (Design it yourself) tak ako z predošlých inovácií, aj z DIY estetiky dnes ťažia aj komerčé projekty.  Citizen designer - dizajn už sa neobmedzuje na vzťah dizajnér + klient, logá a weby. Ale je to viera, že dizajn má konfrontovať spoločnosť, meniť vizuálno i myslenie, vyjadrovať sa k spoločenským témam.

Problémy a riešenie (môj pohľad): Reklama: je potrebné nebojovať proti reklame, ale sústrediť sa na zveľaďovanie vlastnej disciplíny. Používať marketingové nástroje slobodne a to je výhoda. Dizajnér je relatívne slobodný a najmä “uvedomelý”. Profesionálny dizajnér má vedieť rozzvíjať svoje schopnosti a potrebuje ich aj vedieť obhájiť. Toto je asi najväčší problém. Riešením by mala byť podpora od inštitúcií, ale istá miera anarchie, aby dizajn nebol oklieštený byrokraciou, ale aby zároveň neskĺzol do akejsi “pa-vedy”. Reklamu je potrebné najskôr pochopiť, až potom možné odsúdiť. Tradičnú reklamku ale proste “nechceš”... Amatéri: dizajnér m pozorovať aj prístup amatérov. Môže byť obohacujúci. Vnímať ho pozitívne. Amatéri tu boli aj budú. Nie sú však uvedomelí. Väčšinou pracujú na tradičných disciplínach, ktoré už dizajnérov prakticky prestali zaujímať (logo a web). Profesionálny dizajnér má vďaka amatérom možnosť začať vidieť veci inak... Demokratizácia: Ak by nebol trh s dizajnom otvorený, a ak by neboli nástroje rozšírené, boli by sme odsúdení na úzku komunitu. Demokratizácia informácií, softu aj nástrojov nám umožňuje začať vlastný výskum, získavať informácie a najmä, zadovážiť si obstojné pracovné nástroje.

Vhľad do budúcnosti: Čo bude s tlačenými médiami? 

[statnicegd]

14_a_Dematerializácia grafického dizajnu

Posun od tlačených materiálov k digitálnym technológiám šírenia grafického dizajnu. Efemérna existencia a atomizácia produktov grafického dizajnu. Miznutie hmotnej podstaty grafického dizajnu, jeho previazanosť s ne-vizuálnymi médiami.

(uvahy ;) Dematerializácia v skratke môže znamenať prácu s dátami a virtuálne prostredie sprostredkované výpočtovou technológiou. Efemérnosť môže znamenať krátke trvanie - niečo, čo si všimneme, no v množstve informácie sa to stratí. Informácie a obrazy sú neustále nahrádzané novými a novými.  V tomto majú napríklad knihy väčšiu moc a trvalejšiu výpovednú hodnotu. Ak prestane existovať hmotná podstata dizajnu, súčasnosť bude v budúcnosti možné len ťažko dešifrovať, ak to je pomerne ťažká úloha už dnes. #virtuálny #digitalny

(*Do newspeaku pridal slovo virtuálny Ted Nelson - pionier informačných technológií)

Digitálne technológie sa stali súčasťou nášho osobného i pracovného života. Okrem výpočtov prinášajú množstvo informačných kanálov a v skutočnosti toľko, že ich bežný človek nedokáže obsiahnuť. Je “google age”. Čo sa však môže javiť ako pozitívne, prináša aj negatívne - zmätok a nedorozumenie, bla bla...

Dizajn a digi médiá? Trieštenie alebo atomizácia môže vo význame grafického dizajnu znamenať potrebnú flexibilitu. Dizajnér okrem tlačových médií musí často pripravovať svoj “vizuál” aj pre digitálnu komunikáciu. V digitálnom svete neexistuje haptika - a teda sprostredkuje veci vizuálne alebo audio, teda sluchom. 

Arduino. Zaujímavý fenomén je ale pre spojenie digitálneho sveta s analógovým Arduino - malé jednoduché počítače, ktoré prinášajú interaktivitu k haptickému svetu. (Arduino - 2005, Taliansko; cieľ: protoypova platforma pre studentov, opensource)

Grafický dizajnér - tvorca objektov. Paradoxne, dematerializácia a odhmotnenie grafického dizajnu, a digitálny svet umožňuje dizajnérovi začať premýˇšľať omnoho ľahšie aj v priestorovej rovine. Či už sú to inštalácie, šperky, ploché alebo priestorové objekty. Digitalizované stroje ako fréza, laser či 3D tlačiareň práve túto skutočnosť dizajnérovi umožňujú tvoriť hmotný svet. 

Software - software sa stal dizajnérovým nevyhnutným nástrojom. Je omnoho intuitívnejší, a prepracovanejší. Ikonografia a navigácia je prirodzená. (pozn.:20.storočie bolo pre dizajnérov v znamení infografík a navigácie). Adobe, alternatívne Affinity, 3D programy - Blender, sketchup, etc

Súčasný trh s technológiami, či už softy alebo počítače je vedený nadnárodnými korporáciami. Zároveň ale jednotlivci počas celú dobu paralelne začínajú vlastné výskumy, viac či menej úspešne. I samotné korporácie boli DIY. Alternatívna komunita funguje na komuntách ktoré si shareujú informácie a pod. (u nás napr. Progressbar). Táto disciplína podľa mňa sama núka priestor na spoluprácu...

Médiá a reklama priniesla fenomén virálnej reklamy, interaktívnej reklamy, vizuálny smog na sieť etc. 

Kyberutopia Podľa časopisu Živel - jediná pozitívna utopia, ktorá verila v slobodu na tomto poli, čo už však dnes samozrejme vieme, že dnes neplatí. Okrem časopisu Živel (čr) mal vzťah a potrebu vyjadrovať sa k technológiám napr. časopis Wired.

Interaktivita Čím viac dizajnérov vníma virtuálne prostredie pozitívne, príkladom je možnosť interaktivity s divákom / prijímateľom. Využívanie kinektu (najmä výtvarné alebo dizajnérsko-technické projekty) a podobných snímačov umožňujú vytvárať “funkčný” dizajn, ktorého veľké plus je aktívna účasť, zapojenie recipienta. (napr. Jano Sicko, alebo teraz výstava Uchovávanie sveta v SNG). Prínosom môže byť virtuálna realita napríklad aj v sprostredkovaní informácií, vo filmovom priemysle ale predpokladám, že i v reklame nájde svoje využitie.

(Digitálnym technológiám sa venuje napr. fesitval Resonate)

Post-digitálna doba prináša napr.vďaka kinektu a 3D tlači aj výstupy v podobe objektov. Tie majú najrôznejšiu podobu. Od DIY estetiky, cez organiku, random algoritmami generovanú vizualitu, eko atď... Nevizuálne využitie Napr. v súvislosti s hudbou - VJ-ing... 

[statnicegd]

13_Internet a GD

Vplyv internetu na charakteristiku a distribúciu produktov grafického dizajnu. Interaktívnosť, grafický dizajn v pohybe

- kon 60-tych rokov; US vedci vytvorili počítačovú sieť ARPAnet, aby prepojili svoje PC a mohli tak zdieľať obsah, aby mohli pracovať na príbuzných úlohách. - 1991 - vyšiel zákon, ktoý podporil celosvetové rozšírenie webu - World wide web...

- www je grafické rozhranie / prevedenie kódu na webstránky s textami, animáciami, hudbou, videami atď. - navýšenie www o HTTP (hypertext transfer protocol) znamenalo vyšší rozmach internetu (prečo???) - existujú miliardy webových stránok - Internet - ovplyvnil ľudskú komunikáciu - (pozn. mýľnik - porovnateľný s vynálezom kníhtlače) - Rovnako ako samotný vstup technológií má internet na grafický dizajn negatívny i pozitívny dopad. - Internet sa stal zdrojom inšpirácie samotných dizajnérov - ale i samoukov. Za niekoľko rokov sa Grafický dizajn natoľko internacionalizoval, že je ťažké nájsť v jednotlivých krajinách špecifiká. Napriek tomu stále existujú. (Švajčiarsky dizajn a Nemecko - Internacionálny dizajn s použitím groteskov / Francúzsko - akýsi šarm a sloboda / Holandsko - konceptuálny dizajn, antidizajn etc. / SVK má okrem rôznorodosti napríklad špecifikum používania rurálnych motívov, kubistické Benkovské písma...)

- Internet však poskytuje dizajnérom spôsob, ako sa prezentovať. Umožňuje dizajnérom prístup k teoretickým textom jednoduhšie. A samozrejme, okrem obsahu, sú inšpirovaní aj formou. Tento novodobý formalizmus, ktorý robí z dizajnu intuitívnu disciplínu mnohých znepokojuje, avšak zároveň, amaterizácia dizajnu priniesla iný pohľad na dizajn.  (pozn.:- Kritikou formalizmu - dizajnu bez obsahu - bol projekt Grafik BS (Bullshit))

- Tvorba webových stránok sa stala novou úlohou, ktorá je už väčšmi oprostená od tradičnej úlohy grafického dizajnéra, možno aj povedať, že webdizajn je väčšmi agendou vývojárov - či už technologických, aplikácií alebo ergonómie používania... Ide skôr o otázku skúseností s používateľmi, intuitívnym ovládaním a spracovaním dát ako o individuálne zručnosti. Existujú profesionálne štúdiá venujúce sa otázkam webdizajnu, avšak akademický dizajn túto otázku považuje za prekonanú (?) / nezaujímavú (?), preto existuje malý záujem o samotný webdizajn. Webdizajn sa stal regulérnym médiom, ktoré sa stalo prostriedkom k cieľu. (moja pozn,: Je iba málo experimentálnych, konceptuálnych, výtvarných webov.)

- Spolupráca Dizajnéra s Programátorom - Reklama - našla miesto v margináliách webstránok - Bannery najrôznejších formátoch v px / pohyblivá - Weby sa stali responzívne (PC - rôzne obrazovky, Tablet, Smartfon... Potreba webu prispôsobiť webstránku prostrediu...) - ich vývoj však prešiel od začiatku worldwidewebu radikálnymi zmenami. Momentálne sú na weby naviazané aj aplikácie. Proces, akým sme sa ako užívatelia dostali ku kvalitnému prehliadaniu dát voláme UX (user experience) - ako sa aplikácia chová voči užívateľovi, či správne pracuje (otázka na vývojárov) a ako vyzerá (na starosti najmä weboví dizajnéri).

- Vznikli nástroje na tvorbu webstránok - Dreamweaver, Flash, Fireworks (Flash vidíme momentálne v procese zániku, nahrádza ho HTML 5 alebo možno aj niečo ďaľšie)

- Tvorcom nástrojov bola Macromedia, ktorú odkúpil Adobe - stal sa tak monopolom na trhu (okrem 3D) - Dizajnéri si začali všímať tento fakt (monopolov), a dizajnéri / programátori začali vyvíjať nové alternatívne nástroje. Také, ktoré by boli lacnejšou alternatívou a nezneužívali by svoje postavenie (napr. Affinity) 

[statnicegd]

12_Alternatívy komerčného GD v súčasnosti

Manifest First Things First. Dizajnér v nekomerčnej sfére

1964 - londýnsky graf.dizajnér Ken Garland napísal radikálnu výzvu FTF 1999 - Rick Poynor opäť zverejnil aktualizovanú výzvu FTF 2000 spolu s kanadským študiom Adbusters a dalsimi (Emigre, AIGA Journal, Eye, Blueprint)

podnetom vydania bolo pripomenúť potrebnú výzvu, aktuálnu pre konzumnú spoločnosť ----------------------------- Manifest First Things First, 1964 Ken Garland adresuje naliehavý manifest dizajnérom, ci inym pracovnikom v oblasti vizuálnej komunikácie, v ktorom hovorí o tom, ako sme vychovaní vo svete, v ktorom nám reklama a marketing boli predložené ako najvýnosnejší spôsob využitia nášho talentu.  Garland upozorňuje, že reklamný dizajn nemá byť v práci dominantným - teda iba zdrojom príjmov. Hovorí o klamstve v reklame, o manipulácii myslenia a zmene dizajnérskeho myslenia. Apeluje na designérov, aby nepremrhali soj talent, ale aby ho využili zmysluplnym sposobom - upozornuje na potrebu riesit tuto otazku. -----------------------------

FTF 2000 v časopise Adbusters - časopis útočí na stupídnosť v reklame - autori podtrhujú aktuálnu myšlienku pôv.manifestu - opis manipulácie ľudí s dizajnom, marketingovými ťahmi...etc. - 

[statnicegd]

11_Konvergencia princípov modernizmu a postmodernizmu na konci 20. a zač. 21.stor

Zákl. char modernizmu a postmodernizmu. Moderná postmoderna v GD.

Modernizmus:

Modernistická ideológia verí iba v jeden správny -monopolný- moderný štýl. V snahe vytvoriť nový autentický moderný výraz, založený na súčasnosti sa modernisti zriekajú minulosti

Modernista mal byť univerzálny tvorca.

Paul Greenhalgh rozdelil modernu na Priekopnícku (1929-33) a Internacionálnu (1930-prakticky podnes). Priekopnícka bola väčšmi o šírení sociálnych posolstiev Internacionálna viac o šírení formalistickej podstaty (?)

Postmoderna:

najsilnejšie 70-90-te roky (existuje názor, že skutočná postmoderna prišla až v 90-tych rokoch s nástupom PC)

Prirodzená reakcia na “racionálny” a chladný modernizmus (priemysel, ktorý ospevovali, zlyhal)

Odmieta jednu univerzálnu pravdu (ako hlásal modernizmus)

Postmoderna neoddeľuje (dobré/zlé, kvalita/gýč, vznešené/všedné)

vzbura individualitou, rôznorodosťou, farebnosťou 

Odmietanie filozofických duševných princípov o ktoré sa opiera moderna

Neexistencia celkového, uzavretého výkladu života. Koncepcia univerzality pre celé ľudstvo je nerealizovateľná.

Internacionálny štýl nahradil Regionalizmus / Geometrickú abstrakciu nahradila obraznosť

Konvergencia P a PM:

tzv. Postmoderná moderna

Zatiaľ čo Moderna priniesla akúsi umiernenosť v typografii a čitateľnosť, preferenciu groteskových písiem (Akzidenz Grotesk, Helvetika, Univers...) Postmoderna priniesla do dizajnu intuíciu a osobitosť dizajnérov - slobodu. 

Postmoderná moderna je najvýraznejšie demonštrovateľná Holandským dizajnom, kde dizajnér má pri práci integritu, ale zároveň si uvedomuje aj dôležitosť odovzdania posolstva klienta, či svojho vlastného.

Projektom takáto konvergencia umožňuje väčšiu flexibilitu. Zatiaľ čo moderna bola unifikovaná, postmoderna príliš slobodná - individualistická a subjektívna. 

Konvergencia prístupov môže znamenať umierneného ale liberálneho ducha v dizajne.

Postmoderna - vzťah k technológiám a záujem v dizajne pracovať aj s popkultúrou, ktorú by sme nemali prehliadať.

Dizajn však zároveň stratil jednu líniu - silné slovo jednej ideológie, ako tomu bolo v modernizme.

Spolupráca dizajnérov s rôznou preferenciou štýlov a schopností (stáže študentov v zabehnutých štúdiách môžu byť prínosom, editorial dizajnér spolupracuje s vývojárom webu, konzervatívny s experimentálnym a pod.)

Štúdiá modern-postmodern: Holandské Dumbar, Typotheque (?), Total design (všetko NL) (CH) - Ralph Schreivogel (skôr postmodern) (FR) Catherine Zask (skôr postmodern) (ČR) Redesign studio, Najbrt (staršie práce) (EN) Johnatan Barnbrook http://www.barnbrook.net/britishheartfoundation.html (SK) Braňo Matis, Calder (??

[statnicegd]

10_Spoločenská zodpovednosť dizajnéra

- Prvé kritické otázky prišli spolu s industrializáciou, priem. revolúciou, technickým rozvojom (hnutie Arts and Krafts poukazuje na problémy spôsobené idustrializáciou - nadvýroba, nekvalitná výroba, imitácia rukodielnych produktov, demokratizácia výrobkov, ktoré prinášajú plytvanie...) - 50-te roky v USA - konzumná spoločnosť, ktorá nezmyselne plytvá surovinami, používa plasty, klamlivú reklamu, vytvára dojem dopytu - dôsledky kapitalizmu - Začínajú sa objavovať organizácie obhajujúce práva spotrebiteľov - 1966 - USA - vznikajú zákony o pravdivosti obalov, ktoré majú prinášať spotrebiteľom pravdivé informácie Kritika o zodpovednosti dizajnéra: - Objavujú sa názory, že dizajnér, i keď je limitovaný klientovm, má zodpovednosť! - Buckminster Fuller - humanistický dizajnér, matematik, architekt, sociológ, etc. Vytvoril systém pop-up obydlia - kupoly, ktorá mohla byť postavená teoreticky na akomkoľvek mieste, v zhoršených podmienkach, atď. - Victor Papanek - kritická kniha esejí Design for Real World - kritika plytvania, používania plastov, exkluzivity produktov vo vyspelom svete, a porovnáva situáciu tretieho sveta, ktorý trpí núdzou. Poukazuje na alternatívy, ktoré sú šetrné k životnému prostrediu, hovorí o dizajne pre všetkých - nie ako o exkluzivite, ale o demokratickom prístupe. Dizajnér nemusí byť iba v službách korporácie a reklamy, ale aj enviromentalistom a aktivistom. Taktiež hovorí o tom, že dizajn je vecou “Bieleho amerického muža” a chce, aby takéto myslenie o dizajne zmenilo. Dizajn nemá byť iba vecou bohatých ľudí. - 60-te roky - ovplyvnené hnutím Hippies - alternatívny nekonzumný spôsob života, dôraz na súžitie s prírodou, poukázanie na nadprodukciu odpadu - 70 - 80 te roky - hnutie Greenpeace (1971) - aktivizmus - ekológia - Do dizajnu sa dostávajú pojmy ako - Enviromentálny dizajn, Ekodizajn, Udržateľný dizajn... - Udržateľný dizajn sa zameriava na odpad produkcie graf.dizajnu (obaly, tlačené materiály, publikácie...) vrátane surovín, výroby, dopravy, likvidácie... - recyklovaný papier, zníženie objemu materiálu, ekonomické a ekologické balenia, obmedzenie plastov... - aké sú spôsoby udržateľnosti lesov: 1. obnoviteľné zdroje a ich využívanie a vyvýjanie nových technológií na ich spracovanie / 2. Používanie papiera z “umelých “udržateľných lesov. - Polygrafia a technológie sú s otázkou o udržateľnosti sú priamo závislé na sebe. 70-te roky priniesol vývoj v polygrafii sójový olej ktorý nahradil ropný - menej zaťažujúci životné prostredie.  Literatúra: Cradle to Cradle; architekt William McDonough a chemik Michale Braungart - ukazujú spôsob výroby, efektivity, udržateľnosti. Zámerom je použiť prírodu ako model pre výrobu. Knihu vytlačili na špeciálny syntetický recyklovateľný materiál zo živíc.  Vytvorili “technickú živinu” donekonečna recyklovateľnú. - Udržateľný dizajn / Sustainable design - Udržateľný dizajn - komplexný súbor riešení, postupov a technológií  

[statnicegd]

a_09 GD na SVK 1989-súčasnosť

Vplyv hospodárskych zmien po roku 1989. Dizajnér v reklame. Alternatívne možnosti pôsobenia grafického dizajnéra. Inštitúcie, výstavy, osobnosti.

1989 - v uliciach mal na chvilu zmysel politicky improvizovany plagat v  uliciach, (spomienka na rok 1968). 

IPD - Institut prumysloveho desigu - (pre ČSR) - zrušená v 1991 1991: Nástupnými organizáciami v čr a sr: Design centrum a Slovenske centrum dizajnu, ktore napriek rozpadu republiky spolupracovali.

1991: TPT - Trienále plagátu v Trnave (Jozef Dóka, Dušan Junek) 90-te roky:  teória - Peter Biľak prinášal reflexiu grafického dizajnu nielen počas začiatkov na SVK, ale vlastne ovplyvnil aj Európu a USA časopisom DOT DOT DOT. V súčasnosti edituje časopis Work that Works (moja volna interpretacia WTW: Časopise pre dizajnérov, ktorý pojednáva o dizajnérskych riešeniach nedizajnérov)...

Nová generácia absolventov grafického dizajnu - regulérni “porevoluční absolventi” napr. Shooty, Biľak, Drličiak, neskôr Šicko, Bálik, sa rozchádzali so staršou generáciou, ktorá síce bola spätá s antikomunistickou kultúrou, ostávali však tradicionalistami, tvorcami plagátov, spätí s polskou školou, keď dôležitá v dizajne boli sentiment, “myš/lienka”, plagát, autorstvo, výtvarno. Mladí dizajnéri však začali vidieť aj za hranice... 90-te roky priniesli alternatívu, undergroundovú hudbu, divadlo, Publikácie - Ziny... Park, Vlna, 3/4 revue... Vizualita bola ovplyvnená vrcholiacou postmodernou, počítačovou voľnou estetikou, punkom, komixom... 

- Typografický expresionizmus, experiment, hra s layoutom, nadšenie mladých dizajnérov prinieslo na slov. alternatívnu scénu takpovediac svetové trendy. Samoštúdium a komunita boli determinantom štúdia na VŠVU. Technológie boli dostupné avšak obmedzené. Až neskôr sa dostupnosť PC medzi šudentami demokratizovala...

90-te roky, priklady: Profesionálni dizajnéri pracujú na vizuálnych identitách, reklamných kampaniach, vidieť prvoplánový copywriting, postmoderné riešenia (potreba komponovať písmo do obrazu, pc-efekty, nadbytočné používanie rôznych prvkov, viac typov písma v jednej vizualite a pod...

Creative Department: TV Markíza / Peter Pisár: Maxiformát / Dušan Junek: Tatra banka / 

90-te roky; nekomerčné prostredie: Illegibility  - Peter Biľak, Časopis Park - Richard Čisárik, Filip Vančo, Časopis Designum - Zuzana Chmelová, 1997

2005 - vystava E-A-T; experiment and typography - Johana Bilak spolu s Alanom Zarubom porovnavaju česku a slovensku pismarsku scenu. Kedže ta slovenska nemala taku tradiciu ako ceska, bol to zaujimavy fokus na obe krajiny.

- Tvorba písma a jej aktuálna výuka na SVK je fúziou českého a holandského prístupu.  Presahy grafického dizajnu - riešenie problematiky, ktorá sa netýka priamo dizajnu - Peter Biľak, Ján Šicko... - Choreografia pre baletné predstavenie Petra Biľaka - Interdisciplinárne riešenia Jána Šicka - autorské projekcie založené na zvuku, pohybe, objektoch, projekciách, etc (konvergenice / prepájanie analógového sveta s digitálnym) - Emil Drličiak - scénografia Inštitucionálne vzdelaný diizajnér sa čím ďalej tým viac stáva individuálnou osobnosťou - odborníkom na komunikáciu s teoretickými znalosťami a technickými zručnosťami. Komunikácia s publikom, divákom, prijímateľom. Dizajn si čím ďalej viac uvedomuje svoju “antropologickú stránku”... - Presahy dizajnu a voľného umenia - využívanie komunikatívnych médií či popkultúry možno na SVK spomenúť projekt Billboart Gallery - keď výtvarníci prezentovali výtvarné umenie na reklamných plochách.  - Začiatok 21.stor. - Zatiaľ čo 90-te roky boli zasiahnuté vplyvom kapitalizmu, (pre svk platí špecificky kapitalizmus postkomunistických krajín), nové tisícročie je špecifické odestetizovaním. - Zatiaľ čo reklamné agentúry, ktoré pohltili jednu generáciu dizajnérov (medzi inými napr. starší Zoltán Salomon a Peter Machajdík vo svojom IQ studio , Andrej Krátky a.i.).  Prakticky sa obmedzili na komerčnú stránku grafického dizajnu, a prestali sa venovať spoločensko-zodpovedným aktivitám...

- 90-te roky boli definované ako “forma bez obsahu” - 0-té roky až do súčasnosti dostali ideu “obsahu bez formy”  Marcel Benčík: “Slovenský grafický dizajnér súčasnosti musí byť viac aktivistom, organizátorom, propagátorom, teoretikom a žurnalistom v jednej osobe”. (pozn. toto neviem ci este plati, asi iba ciastocne...) - 

[statnicegd]

a_08 Dôsledky vstupu počítačov do grafického dizajnu

Vstup počítačov do profesie grafického dizajnéra. Potenciál digitálnych technológií. Pozitívne a negatívne dôsledky.

- v grafickom dizajne sa výpočtová technika používala už od 60-tych rokov. (fotosadzba, osvit???), pc boli veľké a nákladné - 1984 - revolúcia, apple prináša osobné počítače na trh - 1984 - Susan Kare vytvára pc ikony - Adobe začína používať postscript - grafiku a písma mmení z pixlov na beziérové / vektorové / tvary - centrá: Kalifornia, Británia...

- Émigré Časopis émigré, pôvodne určený pre amerických imigrantov, sa stal akýmsi laboratóriom grafického dizajnu počítačovej éry, a tvorby písma. Pôsobili tu dizajnéri ako Rudy VanderLans, a Zuzana Ličko. Vytvorila napríklad písma Modula alebo Matrix, ktoré boli síce už vektorové, ale ich estetiku ovplyvnil pixelový grid - teda nová pc technológia... Tým, že Ličko odstránila čo najviac kotevných bodov, písmo malo menší “resolution objem” v kb.

Estetiku Pc obdobia poznčila technológia - používnie pixlov, používanie písiem, práca s fotografiou, demokratizácia... - 1991 - Neville Brody - písmo Blur - Písma pre počítače sa začínajú predávať cez internet. - vznik písmových obchodov. - napr. Émigré fonts, Font shop, Font font, My fonts... - 1985 - prvá laserová tlačiareň ( technická demokratizácia) - 90-te roky - pc Mac z farebným monitorom - softvéry - Photoshop, QuarkXPress, CorelDraw... - dizajnéri boli fascinovaní možnosťami David Carson - vstup amatérov do profi dizajnu - popieral bežné zásady dizajnu časopisov (hlavička sa menila v každom čísle,  layout je premenlivý, experimentuje s typografiou a čitateľnosťoum používa nové písma, dôležitá je vizuálna stránka, nie obsah...

PC a televízia - expanzia do tv, reklám, videoklipy, revolúcia na mtv, digi 3D efekty, animácia a filmy... - MTV - vplyv TV a hudby, písmo môže byť nečitateľné, je obrazom, písma sú napríklad vyplňované patternami, farbami, fotografiou... - Hra s typom - vlnenie, deformácie, neobmedzené možnosti - Zážitok - 90-te roky - CD nosiče - Cd poskytoval interaktivitu vo forme hudby, prezentácií, obrázkov. Teraz túto úlohu spĺňa internet. - vznik PC hier (počítače v domácnostiach)

- Technologické možnosti: práca s typografiou - rýchlejšia, možnosti nových písiem, vrstvenie obrazu, mení sa pozícia grafického dizajnéra, komunikačné procesesy, pracovné postupy... - možnosť okamžitého náhľad, zrýchlený proces - používanie efektov - negatíva priniesla demokratizácia dizajnérskj práce - vznik nekvalitných prác, spochybnenie role grafického dizajnéra.

[statnicegd]

a_07_GD na Slovensku 1945-1989

- po r. 1948 - Grafický dizajn je nástrojom politickej propagandy (politické plagáty, reklamy na potraviny - podporujúce pozitívne vnímanie Sovietskeho zväzu, obaloviny...) - Politický plagát - Štefan Bednár - Kultúrny plagát - Čestmír Pechr - spolupráca so SND, Alojz Riškovič (ocenenie grand prix na BB) - Hyperbolizovaný význam politického plagátu (usporadúvali sa výstavy a prehliadky socialistického dizajnu)  - 50-te roky - budovateľské -  60-te roky - čiastočné uvoľnenie - 70-te roky - normalizácia VŠVU - 1949 - založenie školy (škola vznikla vrámci budovateľskej koncepcie - vrámci organizácie kultúrnej politiky a vzdelavania) - 1961 - dobudovanie VŠVU - vzniklo oddelenie užitej grafiky, študenti boli pripravovaní najmä v ideológii socialistického realizmu, pre tvorbu politického plagátu. Oddelenie viedol Jozef Chovan. - výtvarníci, ktorí sa venovali aj úžitkovej grafike boli napríklad Marián Čunderlík, Jan Meisner, Karol Rosmány, Zoltán Salamon a ďaľší. - Miroslav Cipár (žiak Vincenta Hložníka), ako jeden z prvých tvorí značky a vlastné kaligrafie. Tvorí najmä knižné obálky či plagáty. - Ľubomír Krátky - knižné obálky - klasické kaligrafické práce,

- Juraj Linzboth - po Martinovi Benkovi (slovenské akcidenčné písma inšpirované kubizmom) a Ladislavovi Csáderovi (modernista) - ďaľší autor, ktorý sa intenzívne venuje dizajnu písma na Slovensku. absolvent technickej školy v Prahe. - Zúčastnil sa medzinárodnej súťaže - vytvorenie písma pre vedecko-technickú sadzbu - získal ocenenie, písmo ale nebolo realizované. - 70.te roky - normalizácia (paradoxne vzniká doposiaľ najsilnejšia generácia výtvarníkov - dizajnéri sú aktívni - časté spoločné výstavy, atď...) - nová generácia výtvarníkov - Choma, Dóka, Longauer, Mydlo, Rostoka - mladších autorov dopĺňajú starší autori - Z. Salomon, a mladší Dušan Junek... - Jozef Dóka - presadil sa najmä ako tvorca plagátu, ručné typografické plagáty, osobitý výraz, ČB

- Ľubomír Longauer - aktivizmus, typografia na plagáte, dizajn knižných obálok a publikácií, edícia Zelená knižnica, Čítanie študujúcej mládeže, etc. Longauer sa momentálne venuje archivácii slovenského dizajnu, vydal niekoľko rozsiahlych publikácií. - Pavel Choma - - Svetozár Mydlo - - Vladimír Rostoka - vytvoril si viditeľný rukopis, či už v typografii alebo v autorskom prejave vôbec. Používanie výraznej akcidenčnej typografie, farebnosti, členie textov. - Ako jeden z prvých začal využívať plagát ako autorské médium. Mnohí dizajnéri ho nasledujú. A k politickému a kultúrnemu plagátu sa pridáva autorský. - 80-te roky - Stanislav Stankoci, Pavol Rozložník