#píšem po slovensky

[foxuniqueirony]

Vôňa jarných kvetov

Tak prchavý moment

Lupene padajú vo vánku

A ja ti opätujem lásku

Lásku hravú

Tak ako ten vánok

Hrá sa s lupeňmi

Avšak toto je láska

Neprchavá a večná

#Slovak #Slovensky #Píšem po slovensky #Slovenčina #Hezky česky #Poem #Poetry #Poems #Poet #my poetry #Mine #Slová #Flowers #Spring #nice #love

[mika-no-sekai-blog]

ACOTAR: Love in the Shadows (Láska v tieňoch)

(Azriel x OC)

Each of the main characters of this series has already found their partner, but poor Azriel remains alone. There are definitely groups of fans rooting for his relationship with Elain or with Gwyn, but you can also find fans who just want more for him. Personally, I have nothing against either Elain nor Gwyn, but I definitely fall into the third group. And why not? Do I need to explain? It's the mysterious, handsome, but unfortunate Azriel. Who doesn't want to see him happy, smiling?

But while I'm anxiously waiting for Azriel's story from Sarah, I've dreamed out of my own. 

You can read it on my blog. As it is written in my native language, please, use translation option on the right to translate to other languages (WARNING: Google translate quality)

Prologue

Chapter 1

Chapter 2

Chapter 3

Chapter 4

Chapter 5

Chapter 6

Chapter 7 (18+)

Chapter 8 

Chapter 9  (18+)

Chapter 10

Chapter 11

Chapter 12 (18+)

#azriel x oc #azriel fanfic #azriel shadowsinger #azriel acotar #azriel #azriel spymaster #acotar fanfiction #a court of thorns and roses #acotar #sarah j maas #fantasy #fanfic #fanfiction #romance #píšem slovensky #slovak tumblr #ťumbľr #čumblr #slovenčina #po slovensky

[osamu-dazai-is-mine]

Pred 2 týždňami som videl Valerie a týden divú a doteraz naňho neviem prestať myslieť. Dobrý film :3

#slovensky #slumblr #cumblr #čumblr #valerie a týden divů #valerie and her week of wonders #txt post #personal #ejjj píšem posty po slovensky!!!! môžem dostať nálepku v tvare hviezdičky?

[dopisniky]

DOPISNÍKY

Dopisníky pomáhajú nájsť si priateľa alebo priateľku na dopisovanie listov alebo len tak niekoho na rozprávanie sa na internete. Stránka vznikla v čase pandémie, kedy ľudia môžu pociťovať deficit socializácie a takýmto spôsobom si môžete nájsť jednoducho nových priateľov. 

Postup pre zverejnenie žiadosti je veľmi jednoduchý. Napíšete o sebe krátky text, čo máte radi, o čom si chcete písať alebo čo hľadáte. Môžete pridať fotku, ale nemusíte. Všetko je na vás. (Nezdieľajte, prosím, adresu alebo iné súkromné informácie, ktoré by mohli byť zneužité. V prípade, že sa tak stane, takáto žiadosť nebude zverejnená.) Nezabudnite pripojiť kontakt, kde chcete, aby vás ľudia kontaktovali. Spraviť tak môžete tu.  A je to!

Za všetko, čo s danými ľuďmi budete zdieľať ste zodpovedný vy sami a nie táto stránka. Upozorňujeme, aby ste s cudzími ľuďmi nezdieľali žiadne súkromné informácie, ktoré by mohli byť zneužité. 

Najčastejšie otázky nájdete zodpovedné tu a v prípade ďalších otázok nás môžete kontaktovať v správe alebo položiť otázku tu.

#slovensky #slovenčina #slovensko #píšem si #píšem po slovensky #hezky česky #česky #po česky #čeština

[bezmuzy]

po pive #4

možno som tú pravú dávno držal v náručí

a možno  je to v skrini len ďalšia kosť

a možno toto je to čo ťa naučí

že nikdy nevieš kedy v objatí držíš dokonalosť

#slovensko #slovensky #po slovensky #báseň #poézia #poezie #česky #básnička #básnim #píšem #slová #myšlienky

[nespolahlivyrozpravac]

loba x revenant (2.časť)

fanfikcia z hry Apex Legends

“Loba, počkaj!” naliehal. “Potrebujem ešte niečo.”

Loba nahlas vzdychla, prekrížila si ruky a prižmúrila oči. “Čo odomňa ešte chceš? Umožnila som ti prístup do ústredia Hammond Robotics. Choď robiť to, čo vieš najlepšie. Zabi ich všetkých, je mi to jedno!”

“Čo ak by som ti dal to, po čom túžiš najviac?”

“Nechcem s tebou uzatvárať ďalšie dohody, démon,” odmietla a znova sa vydala na odchod.

“Žiadna dohoda!” odvetil rázne. “Loba! Chcem, aby si to zničila.”

Loba zkamenela. Dostala ponuku, ktorú by nikdy predtým neodmietla. Teraz však bolo všetko iné. Po tom, čo sa jej do rúk dostala Revenantová osobná zložka, nedokázala uvažovať triezvo. Túžba pripraviť ho o život, ako on pripravil o život jej rodičov, bola silná. No vždy keď ho videla, spomenula si na fotografie založené v jeho spise a jej zatrpknuté srdce zmäklo o čosi viac. Postupne začínala veriť, že pod všetkou tou nezmyselnou pretvárkou existuje myseľ muža, ktorý nie je monštrum.

“Fajn, urobím to,” prisľúbila rozpačito.

“To je ono, takto sa mi páčiš!”

“Sklapni, za necelých dvadsať minút tu budú aj s posilou. Mali by sme ísť. Hneď!”

Cesta k ich cieľu bola pre Revenanta len ďalšou hrou, krvavé stopy po stene Lobu len ďalej utvrdzovali v tom, že v Revenantovi už nezostala žiadna ľudskosť. Možno jej rozhodnutie nebude nakoniec také ťažké. Na poslednom poschodí sa ich cesty rozdelili.

predchádzajúca časť ↞

nasledujúca časť ↠

začiatok príbehu ↟

#píšemslovensky #po slovensky #čestina #československo #slovak #slovensko #slováci #slovo #slová #píšem #spisovateľ #nespoľahlivýrozprávač #apexchampion #apex loba #apex fanfic #loba andrade #revenant #loba x revenant #fanfikcia #hry #hrajem #píšemdnes

[octopaused]

tíško

mám toľko príbehov o nás, o tebe, o mne, o ktorých sa mi zdá, že by sa ich oplatilo vyrozprávať pri fľaši dobrého vína niekde na vyhliadke. Ale tie momenty sú naše a len my vieme, čo (sme) znamenali.

#personal #slovensky #slovencina #slovenský #slovenka #slovensko #po slovensky #slovenčina #my #hezky česky #hezky cesky #medzi riadkami #v riadkoch #píšem

[rebarborka]

Dutiny

Dávam šancu malým láskam aby sa z nich stali veľké, tak ako sa v posledných týždňoch z malých chorôb stávali vážnejšie. Prechodené nádchy sadajú na dutiny, uši, priedušky. A na dušu, na dušu najviac. Duša, uväznená v nedokonale fungujúcom, slabom tele bolí viac ako zapálené hrdlo.

Prechodené nádchy sadajú na dutiny a túto lásku už nerozchodím. Nechávam ťa bozkávať mi horúce čelo, spotené vlasy. Nechávam ťa v noci počúvať môj kašeľ a doporučovať mi lekárov. Nechávam ťa nosiť mi mandarinky, žmýkať pomaranče, variť čaj. Objímať ma silno.

Chceš aby som hovorila po slovensky, protestujem, ale ty vravíš, chcem ti porozumieť viac. Ťažko sa mi hľadajú slová v rodnej reči a tak vravím len: zajtra je sobota, nie je to ľahké hovoriť na teba po slovensky, odvykla som si, rozumieš mi niečo? Očami sa mi vpíjaš do tváre, prikyvuješ, odpovedáš po nemecky.

Wir haben ‘86 und ich altes Trottelgesicht hab mich verliebt.

Neviem či je to veľká láska, ale mohla by byť, myslím si a hlavu si schovávam pod tvoje tričko. Nemôžem zaspať, mám upchatý nos, ťažko sa mi dýcha. Budím sa, chodím po izbe, chodím, púšťam vodu z kohútikov, hltám vodu, splachujem záchod, otváram okno. Líham si naspäť do náruče, kašlem, potím sa, chodím po izbe, chodím, varím čaj, zatváram okno.

Prevraciam našu lásku medzi prstami, pozerám sa na teba ako spíš, dýchaš, mám rada to ako ti šedivejú vlasy za ušami, lesknú sa v nočnom svetle, mám rada tvoje jamky na lícach, v spánku ti ich nie je vidno. Raz si mi povedal, že keď si mal tri roky starý otec ťa vzala na prechádzku a vonku mrzlo až na kosť, líca si mal celé modravé a keď sa ľady roztopili, zostali ti jamky. Tak ti to hovorila tvoja mama, nevieš či to je pravda, ale mohla by byť.

Neviem či je to veľká láska, ale mohla by byť.

Neviem čo z teba nakoniec zostane, stále neviem, či niečo viac ako poviedka o spánku a poviedka o okne, a potom obrazy v hlave, ako diapozitívy na stenách učební v postkomunistických krajinách, obrazy, scény, nemecký punk, tvoje okno, moje okno, drevené parkety vŕzgajúce nahotou, izbové rastliny, raňajky, praclíky, pomaranče, kávy, balkóny, matrace na zemi, biele periny, vždy len biele, tvoje kresby v mojich skicároch, scény, farby, svetlá, tiene. Ty v kuchyni melieš kávu, ja v kuchyni krájam baklažán.

Zle som sa vyspala, ty hádžeš veci od batohu, skladáš tričká, ponáhľaš sa po byte. Ťažko sa mi otvárajú oči. Už je to asi normálne, že nakoniec si ráno jeden z nás balí veci a kamsi beží, hovorím. Už je to asi normálne, vtedy keď človek nemá domov, odpovedáš mi. Rýchle raňajky, rýchle nohy, rýchle eskalátory, metro a na stanici Hauptbahnhof ma bozkávaš na ústa. Za sedem hodín vystupuješ na nástupišti v Rotterdame a ja si zatiaľ balím veci do batohu, skladám tričká, náhlim sa po byte. Na letisku píšem eseje o slovách ako vyjadrovacích prostriedkoch vo vizuálnom umení, pijem predraženú kávu a myslím si, mohla by to byť veľká láska.

Tato ma čaká v príletovej hale, na dialnici je zápcha, prší. Vianočné večierky, vanilkové rožky, dozvuky dlhej choroby, cesty, vlaky, morušové kopce. Sem patrím, tu mám korene, v záhrade ovocných stromov bez lístia, v dome, ktorý pred rokmi vyhorel, ale to bolo dávno po tom, čo prastará mama prestala v prednej izbe piecť koláče. Dávno po tom, čo slepý huslista zomrel na tuberkulózu a dávno po tom, čo sa starká vydávala v sukniciach modrých ako obloha. V stodole sa suší tabak a pruhované mačky sa plížia popri poľnej ceste. Biele mačky driemu v bielych perinách. Babka hovorí, že keď sa aj ona poberie na druhý svet, nikto nebude vedieť ako vyšľahať parížsky krém. Tiež hovorí, do dediny sa prisťahovali noví ľudia, mladí, takí čo chcú začať žiť prírodným životom, či ako sa to hovorí. Naberá kapustnicu do tanierov s modrými kvetmi.

Nemôžeš mi porozumieť, keď morušové kopce poznáš len z mojich príbehov, myslím si.

Rezervujem si lístky do Berlína. Chlapcovi s francúzskym menom bez francúzskeho prízvuku píšem, nie nie nekupuj si letenku ani lístok na vlak. Mrzí ma to. Myslím na amsterdamské rána a trochu ma z toho pichne pri srdci. Niektorým malým láskam dávam šancu aby sa z nich stali veľké a iných sa vzdávam.

Čakáš ma stanici metra Wedding S+U, opieraš sa o zábradlie a hovoríš, ja tomu nemôžem uveriť, naozaj si tu. Smeješ sa a objímaš mi ramená. Tak máš teda nový domov, nové okno, novú podlahu, nový matrac na zemi. Hovoríš mi, keď prídeš v lete, budem to tu poznať lepšie a môžme plávať v jazere. Ah ale čo bude v lete, to ešte neviem, odpovedám.

Neviem kam ma voda odnesie, čakajú ma veľké rozhodnutia, neviem kam patrím, ani kde budem. Ale v jazere plávať môžme, to určite.

You are a vagabond, hovoríš a prsty mi zamotávaš do vlasov. Bolo toho na mňa priveľa, priveľa presunov z miesta na miesto, priveľa vecí v batohu, stále som slabá, nie som pripravená na rozhodnutia, nie som pripravná na život, bolo toho priveľa, mesto, morušové kopce, Bratislava, Brno, úplne som zabudla že v Brne je vždy veľa hmly a na Nový Rok sa mieša s dymom z ohňostrojov, úplne som zabudla na Brno-domov, na ulicu Antonína Slavíka a výhľady z balkóna, na hospody, v ktorých po roku sedí stejný lidi. Úplne som zabudla na Bratislavu-domov, na autobus číslo 83 a víno z Exitu. Nie som vagabund, mám domovy, miesta, ľudí, potrebujem svoj pelíšek, miesto, kde voní káva a korenie, miesto kde je teplo a láska. Budujem si hniezda a potom z nich odlietam.

Yes, you are a vagabond, little Barb.

V kaviarni ticho kreslíme vedľa seba, nedotýkame sa žiadnou časťou tela, bickylujeme ranným Berlínom, z kútika úst mi zotieraš sezamovú omáčku. Pozorujem arabské dieťa s trsom banánov, pýtaš sa ma či snívam, ja mlčky krútim hlavou. V obrovskom papiernictve som sa ti stratila a v malom kníhkupectve som našla tri knihy po česky a dve po slovensky. Po ceste k tvojmu novému domovu mi hovoríš o kanadských jazerách, a o tom, že si začal robiť novú sériu koláží. Zaspávame na chrbte a pod perinou mi stláčaš dlaň.

Ťažko sa mi otvárajú oči, skladám veci do batohu, náhlim sa po byte. Už je to asi normálne, že nakoniec si ráno jeden z nás balí veci a kamsi beží, smeješ sa.

Vo vlaku z Berlína do Stuttgartu mi hlava padá na rameno.

[lifeonwaves]

Som lucky, som happy a som za to veľmi thankful. A moja schopnosť vyjadrovať sa iba v jednej reči klesla na minimum.

 Fakt, že posledné dva roky hovorím viac po anglicky ako po slovensky, miešam do toho nemčinu a píšem blogy a maily po česky absolútne znásilňuje moje rečové centrum. Niekedy sa tak zacyklím, že ani neviem, čo som vlastne chcela povedať. Lebo tie slová neviem ani v jednej reči. Ale toto je len taký úvod a ospravedlnenie, ak by moje vety nemali hlavu a pätu. Skôr som chcela pár slov k tomu, že som lucky, happy a vďačná zároveň.

Výraz dieťa šťasteny je podľa mňa trocha pritiahnutý za vlasy a nerada ho používam. Veci sa dejú z nejakého dôvodu a nie preto, že sa tak niekto narodí. Každá aktivita a každé rozhodnutie spúšťajú nejakú reakciu, preto sa veci dejú. A dejú sa tak, ako sa diať majú. Každý deň si uvedomujem, že som lucky, pretože mám možnosť v živote robiť to, čo ma baví a napĺňa. Naozaj ma to teší, lebo viem, koľko ľudí takú možnosť nemá, alebo ju premrhá. Ja viem (alebo tuším), koľko obety a dobrej vôle táto možnosť stojí. Najmä mojich rodičov. Nemyslím si, že im to všetko budem môcť raz plne splatiť, lebo buďme úprimní, mojím prístupom k životu milionárkou nebudem. A navyše, všetko čo mi dali a dávajú sa v peniazoch vyčísliť nedá. Za to som im veľmi vďačná. No a okrem nich som v poslednej dobe vďačná za basic veci, ako napríklad výlet s kamošmi a obed u babky, raňajky so spolubývajúcou a kávu na slnku (dobre a v krajných prípadoch aj za teplú vodu a kúrenie). Ale moju hitparádu zatiaľ vyhráva stretnutia s ľuďmi, ktorí ti odovzdajú nekonečne veľa energie. Ako? Väčšinou nijako prekvapivo. Len tým, že sa ozvú, keď to nečakám, alebo mi povedia to, čo nikto iný. Zdieľajú so mnou nápady a plány, aj keď sú akékoľvek. Nereálne, šialené. Ale predovšetkým keď všetko čo povedia je úprimné.

Začínam si uvedomovať, že život mi do cesty hádže všeličo. Zlé treba preskočiť, prebrodiť a dobré vziať. Každú chvíľu mám možnosť stretnúť ľudí, ktorí majú svoj vlastný príbeh. Ľudí, ktorí pracujú na tom, aby tu niečo po sebe zanechali, a zároveň nezabúdajú na druhých. Každé jedno stretnutie posunie moje myslenie na úplne iný level. Nie som si istá, či je to tak, že sa ti vráti presne to, čo dáš, niekedy sa mi skôr zdá, že skôr koľko zvládneš zniesť. V každom prípade som vďačná za to, že život mi okrem tých podivínov a neuveriteľných situácií hádže do cesty tých správnych ľudí, v správny čas. Takých, čo prídu a ostanú, alebo takých čo odídu, ale zanechajú po sebe stopu. Lebo niekedy je dobré vedieť kedy je čas odísť.

Takže vlastne, len že diki život. Je to zaujímavá cesta.

[taespingu-remade]

ahoj ahoj!! 💖💕 stále neverím že môj fav blog je z čiech!! (strašne to je divné keď tu píšem po slovensky a nie po anglicky🙈😂)

fav blog?? neee, moc děkuju :))💕 (že jo! skoro vůbec by mě nenapadlo, že tu můžu taky někdy použít i češtinu shdhdhd)

#mail #💌

[foxuniqueirony]

Opadané lupene zostali na stole niekoľko dní. Rovnako ako aj odtlačky našich lipnúcich tiel. Po celý týždeň pripomínajú tú vášnivú noc. Spolu s jazvou, ktorá mi zostala na chrbte.

#Slovensky #Slovak #Slovenčina #Hezky česky #Čeština #Píšem po slovensky

[mika-no-sekai-blog]

Almost there.

Azriel made it! He successfully summoned Niniel back, but something is wrong with her. Will Rhysand be able to help her?

"I think it's time you got out of my head!"

Please, use translation option on the right to translate to your language (⚠️ Google translate quality)

#azriel fanfic #azriel shadowsinger #azriel acotar #azriel spymaster #azriel x original character #azriel x oc #azriel #a court of thorns and roses #acotar fic #acotar #píšem slovensky #slovenský tumblr #slovak tumblr #po slovensky #slovenčina #ťumbľr #čumblr

[bezmuzy]

prosím napíš mi 

ak ti moje slová pomohli

ak ti moje slová našli sny

v tvojej láske

x

neviem či som svoje už povedal

či moje slová vôbec zachránili

a či sa vďaka ním bolo treba spovedať

a či lásky sa seba len viac nestránili

#slovensko #slovensky #po slovensky #slovenčina #báseň #poézia #poezie #básnička #píšem #český tumblr #poem #poetry

[nespolahlivyrozpravac]

loba x revenant (3.časť)

fanfikcia z hry Apex Legends

Loba bola už na ceste k východu, keď ju prepadli gorily patriace pod Hammond Robotics.

“Rekordný čas dámy a páni, ale ja som na odchode,” poznamenala Loba a elegantne si z ruky stiahla náramok, ktorý ju mal svižne vyslobodiť z tejto nepríjemnej situácie. Ten však z nejakého dôvodu nefungoval. “Do paroma!”

“Slečna Andrade, snáď ste si nemyslela, že vás necháme takto jednoducho utiecť?”

“Do pekla s vami, čo odomňa chcete?”

“Máte niečo čo bezpochyby patrí výhradne nám. Vrátite nám to a my vás necháme odísť.”

“Oh, zdrojový kód však nemám ja,” odvetila a z vrecka nenápadne vytiahla kozmetické zrkadlo veľkosti ruky. S úsmevom si skontrolovala účes, make up a potom sa znova pozrela na muža v čiernom obleku. “Má ho váš plechový kamarát, ale mám pocit, že nad ním tak trochu strácate kontrolu.”

“Slečna Andrade, technológia, ktorou disponujete...ktorú ste odcudzila...je jediná svojho druhu a nemala by padnúť do rúk niekoho...” chlap sa odmlčal. “Ak pracujete pre...”

“Pracujem pre toho kto ponúkne viac. Takže ako veľmi vám na tomto kúsku záleži?”

“Ponúkame vám šancu na nový život. Ak nám hneď teraz vrátite obe zariadenia budete slobodná a-”

Lobin sarkastický výsmech prerušil mužov preslov. “A čo ak vám ich nemiením vrátiť? Skončím ako moji rodičia? Pošlete na mňa snáď tú kopu plechu, ktorú som vám nedávno pomohla postaviť?”

Mužovi v čiernom obleku očividne dochádzala trpezlivosť. Vedel, že zariadenia od Loby nedostane inak ako cez jej mrtvolu. V prízemí sa razom rozpútala krvilačná prestrelka. Loba k rýchlemu pohybu nepotrebovala náramok, dokázala sa guľkám vyhýbať takmer perfektne. Avšak nadpomer goríl prinútil Lobu k úteku, pričom ju jedna z guliek zasiahla priamo do stehna. Žena hlasno zastonala a aj napriek silnej bolesti sa snažila ukryť sa. Rana jej krvácala čoraz viac a ona vedela, že sa Hammondovi chlapi blížia. Keď si našla bezpečné miesto pod schodami jednej z budov, vymenila si zásobník a čakala koho zoberie do pekla so sebou. Kroky Hammondových mužov boli čoraz hlasnejšie, keď v tom Loba začula niekoľko chaotických výstrelov z R99.

“Je tu, počujem ho!” zvolal jeden z mužov a jeho hlasný rev rozpínajúci sa po okolí zrazu prudko utíchol. Krik, výstrely a očividné zvuky fyzického zápasu sa niekoľko krát zopakovali až kým nenastalo všade navôkol hrobové ticho. Loba však strácala čoraz viac krvi a nedokázala sa sústrediť na to, čo sa navôkol nej deje. Keď si uvedomila, že sa k nej rúti silueta chlapa inštinktívne vystrelila.

“Neplýtvaj nábojmi!” oznámil hlas, ktorý Loba tak strašne neznášala a v zápätí ju vzal do náručia.

“Démon!” zvolala na plné hrdlo a z posledných síl sa snažila dostať z jeho kovových rúk. “Nedotýkaj sa ma!”

“Tiež ťa rád vidím, maličká!” poznamenal Revenant. “Beriem ťa späť na loď, bola by škoda nechať ťa tu umrieť.”

predchádzajúca časť ↞

nasledujúca časť ↠

začiatok príbehu ↟

#slovensko #slovensky #slovak language #slovak #po slovensky #píšemslovensky #československo #slová #píšem #autor #napíšemtipríbeh #czech #čestina #hezky česky #slovenský blog #slováčkanatumblri #slovač #fanfikce #fanfikcia #prečítaj #čítaj #prečítajsi #môjpríbeh #príbeh #slovenčina #próza #nespoľahlivýrozprávač #tosomja #apex legends #apex loba

[mika-no-sekai-blog]

New chapter is out

I'd write more, but I'm drained and apparently have slight fever 🤒

#azriel x oc #azriel fanfic #azriel shadowsinger #azriel acotar #azriel spymaster #azriel #acotar fanfiction #a court of thorns and roses #acotar #fantasy #fanfiction #ťumbľr #čumblr #píšem slovensky #slovenský tumblr #slovak tumblr #po slovensky #slovenčina

[mika-no-sekai-blog]

New chapter is here. We are slowly getting to the end and Azriel is slowly getting to the happiness he deserves 🤭😉

Warning: 18+ (not so much 18+ as the last ch12 will be, but still)

As usually, for other languages, please, use the translation option on the right (⚠️ Google translate quality)

#azriel x oc #azriel fanfic #azriel shadowsinger #azriel acotar #azriel spymaster #azriel #acotar fanfiction #a court of thorns and roses #acotar #fanfiction #fanfic #fantasy #love #romance #ťumbľr #čumblr #píšem slovensky #slovak tumblr #po slovensky #slovenčina